povinnost zamestnavatela oboznamovat zamestnancov 1 

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je dôležité jasne stanoviť, na koho sa zákon vzťahuje a aké činnosti sú v jeho pôsobnosti. § 2 zákona č. 124/2006 Z. z. presne definuje subjekty, na ktoré sa vzťahuje, ako aj výnimky a špecifické prípady, kedy je možné pôsobnosť zákona obmedziť či vylúčiť.

Táto časť zákona je základom pre pochopenie, aké povinnosti majú zamestnávatelia a ďalšie subjekty z hľadiska dodržiavania bezpečnostných noriem a opatrení na zabezpečenie zdravia na pracovisku. V nasledujúcich blokoch obsiahne tento článok prepojenie na jednotlivé body § 2, aby ste mali jasný prehľad o tom, kto všetko je v zákone zahrnutý a aké sú výnimky z pôsobnosti zákona.

(1)
Tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.

Táto veta jasne definuje základný rozsah pôsobnosti zákona č. 124/2006 Z. z., ktorá je kľúčová pre pochopenie, na koho sa povinnosti a opatrenia z tohto zákona vzťahujú. Konkrétne, zákon sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach, či už ide o výrobné sféry, ako sú strojárstvo, chemický priemysel alebo stavebníctvo, alebo o nevýrobné segmenty, ako sú služby alebo administratíva.

Táto univerzálna pôsobnosť zabezpečuje, že princípy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú integrované do všetkých pracovných odvetví bez výnimky, čím sa vytvára jednotný rámec pre zabezpečenie bezpečného pracovného prostredia. Bez ohľadu na odvetvie alebo veľkosť organizácie tak platia rovnaké základné pravidlá, čo napomáha harmonizácii legislatívy a znižuje rozdiely v úrovni ochrany práce.

(2)
Povinnosti a opatrenia ustanovené týmto zákonom sa v rozsahu nevyhnutnom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na povahu činnosti vzťahujú aj na:

Táto veta zdôrazňuje, že zákon č. 124/2006 Z. z. má rozsiahly dosah, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré sú založené na principe proporcionality a špecifík jednotlivých činností. Povinnosti a opatrenia stanovené zákonom sa aplikujú v nevyhnutnom rozsahu – teda tam, kde je to nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vzhľadom na charakter a povahu činnosti, ktorú daná organizácia alebo subjekt vykonáva.

Inými slovami, zákon berie do úvahy, že rôzne odvetvia a činnosti majú odlišné riziká, pracovné podmienky alebo technológie. Preto sa povinnosti prispôsobujú tak, aby zabezpečili maximálnu účinnosť a efektívnosť opatrení, pričom zároveň rešpektujú špecifika daného odvetvia.

Tento prístup umožňuje efektívne využívanie zdrojov a opatrení, pričom sa minimalizuje nadmerná administratíva alebo zbytočné opatrenia v oblastiach s nižším rizikom. Umožňuje tiež orgánom dohľadu a organizáciám flexibilne reagovať na špecifické požiadavky a rizikové faktory, ktoré môžu byť pri rôznych činnostiach odlišné.

a)
ústav na výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, nemocnicu pre obvinených a odsúdených, právnickú osobu pri zaradení obvineného a odsúdeného do práce a na obvineného a odsúdeného, ktorý je zaradený do práce,

Tento zoznam predstavuje špecifické miesta a situácie, kde je zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci rovnako dôležité ako v bežnom pracovnom prostredí, no zároveň vyžadujú špeciálny prístup. Zahrnuté sú ústavy na výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, pre mladistvých aj dospelých, ako aj nemocnice pre obvinených a odsúdených, či právnické osoby, ktoré zabezpečujú zaradenie obvineného alebo odsúdeného do práce alebo jeho zaradenie do pracovného režimu.

V týchto zariadeniach a situáciách je výrobný alebo pracovný proces ešte citlivejší na bezpečnostné opatrenia vzhľadom na špecifické okolnosti, ako sú obmedzenia pohybu, psychologické a fyzické riziká alebo špecifické pracovné podmienky. Preto je nevyhnutné, aby sa príslušné opatrenia a povinnosti podľa zákona uplatňovali s mimoriadnou starostlivosťou a dôslednosťou, zabezpečujúc ochranu nielen zamestnancov, ale aj osôb uložených v týchto zariadeniach.

b)
fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom1) a nie je zamestnávateľom, a na jeho príbuzných v priamom rade, súrodenca a manžela, ak sa podieľajú na plnení jej podnikateľských úloh,

Tento bod rozširuje pôsobnosť zákona aj na fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, ale nie sú v postavení zamestnávateľa vo forme pracovného pomeru. Ide o osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť samostatne alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Aj keď nie sú zamestnávateľmi v zmysle zákona, ich činnosť môže mať súvis s vyšším rizikom, či už z hľadiska bezpečnosti, alebo vplyvu na zdravie.

Navyše, do tohto rozsahu patria aj ich príbuzní v priamom rade (napríklad rodičia alebo deti), súrodenci a manželia, ak sa podieľajú na plnení podnikateľských úloh. To znamená, že aj títo členovia rodiny majú povinnosť dodržiavať určité bezpečnostné pravidlá a opatrenia, ak vykonávajú činnosti spojené s podnikateľskou činnosťou svojho blízkeho.

Tento prístup má za cieľ minimalizovať riziká v rámci podnikateľského prostredia a zabezpečiť, že aj osoby blízke, ktoré pomocou svojich činností podporujú podnikateľskú činnosť, sú si vedomé a dodržiavajú základné bezpečnostné opatrenia.

c)
organizátora dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít a na fyzickú osobu vykonávajúcu prácu podľa pokynov organizátora dobrovoľníckych aktivít,

Táto časť rozširuje pôsobnosť zákona aj na organizátorov dobrovoľníckych aktivít, ktoré majú všeobecne prospešný charakter, ako je napríklad pomoc v rámci organizácií, dobrovoľnícke projekty alebo verejnoprospešné činnosti. Uplatňuje sa na osoby, ktoré organizujú alebo koordinujú dobrovoľníkov, či už vo verejných alebo neziskových sektoroch.

Okrem toho sa zákon vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré vykonávajú prácu podľa pokynov organizátora týchto dobrovoľníckych aktivít. Aj keď ide o dobrovoľnícky návrh práce a často o činnosti bez pracovnoprávneho vzťahu, aj tieto osoby musia dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Táto úprava má za cieľ zabezpečiť, že dobrovoľnícke práce sú vykonávané v prostredí, kde sú dodržiavané bezpečnostné štandardy, a minimalizovať riziká, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku nesprávneho nebo neúplného dodržiavania bezpečnostných opatrení.

d)
vojenský útvar ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výkone dobrovoľnej vojenskej prípravy1a), vojaka operačných záloh a vojaka pohotovostných záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka branných záloh počas výcviku branných záloh alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojaka ostatných záloh počas plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky1b) a žandára pri plnení úloh Žandárskeho zboru,1c)

Tento bod rozširuje zákon aj na špecifické skupiny osôb pôsobiacich v ozbrojených a bezpečnostných zložkách štátu. Ide najmä o vojenské útvary ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom zahŕňa rôzne kategórie vojakov a záložníkov, ako sú vojaci počas dobrovoľnej vojenskej prípravy, vojaci operačných záloh, pohotovostných záloh, brigádni vojaci, záložní vojaci alebo vojaci plniaci úlohy v službe ozbrojených síl.

Podobne sa vzťahuje aj na žandárov pri plnení úloh Žandárskeho zboru. Táto povinnosť je veľmi relevantná vzhľadom na špecifické riziká, ktoré sú spojené s činnosťou týchto osôb, ako aj s ich podnikaním alebo pracovnými aktivitami v rámci verejnej bezpečnosti a obrany štátu.

Cieľom je zabezpečiť, že aj tieto kategórie osôb, ktoré vykonávajú špecifické a často rizikové úlohy, majú zabezpečené primerané podmienky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, v súlade s platnou legislatívou, tak aby sa minimalizovali riziká ohrozenia ich zdravia a životov.

e)
fyzickú osobu, ktorá sa nachádza s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore.

Táto časť rozširuje pôsobnosť zákona aj na fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa s jeho vedomím. Ide o osoby, ktoré nie sú priamo zamestnané alebo nemajú pracovnoprávny vzťah, no v danom čase sa nachádzajú v blízkosti alebo na pracovisku s poznaním a súhlasom zamestnávateľa.

Takéto osoby môžu zahŕňať návštevníkov, dodávateľov, externých spolupracovníkov, údržbárov alebo nevyhnutných návštevníkov, ktorí vstupujú do priestorov pod kontrolou zamestnávateľa. Vzhľadom na to, že sa nachádzajú na pracovisku s vedomím zamestnávateľa, je dôležité zabezpečiť, aby aj ich prítomnosť bola v súlade s bezpečnostnými normami.

Toto pravidlo má za cieľ chrániť vyššie zmienené osoby a zároveň zabezpečiť, že zamestnávateľ je zodpovedný za ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci počas ich pobytu v priestoroch zamestnávateľa, a to aj v prípadoch, keď nie sú priamo zamestnaní alebo nemajú pracovný pomer s danou organizáciou.

(3)
Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Zamestnávateľ je však povinný pri vykonávaní určených činností zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Táto časť upravuje zásadu, že zákon č. 124/2006 Z. z. môže byť v určitých prípadoch obmedzený alebo úplne vylúčený v prípadoch, keď ide o špecifické pracovné činnosti vykonávané na základe služobného pomeru. To znamená, že základné povinnosti a opatrenia zakotvené v zákone sa v týchto prípadoch neuplatňujú alebo majú obmedzenú platnosť, pretože ich výkon je upravený osobitnými predpismi alebo zákonmi, ktoré sa vzťahujú na tieto špecifické činnosti.

Napriek tomu, že sa zákon v takýchto prípadoch môže obmedziť, je zamestnávateľ stále povinný v rámci svojich kompetencií a zodpovednosti zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. To je kľúčové z hľadiska ochrany osôb vykonávajúcich tieto činnosti, ako aj z hľadiska prevencie vzniku pracovných úrazov či iných rizík spojených s výkonom ich úloh.

Táto podmienka vytvára balans medzi flexibilitou právneho systému v prípade špecifických pracovných úloh a záväzkom zabezpečiť maximálne možné bezpečnostné štandardy, aby sa minimalizovali riziká pre pracovníkov v špeciálnych okolnostiach.

(4)
Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby2) v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo vyslanými mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu;3) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.

Táto časť stanovuje, že zákon č. 124/2006 Z. z. sa v určitých prípadoch naozaj nevzťahuje na činnosti vykonávané osobami, ktoré sú mimo bežného pracovného života v špecifických situáciách. Ide najmä o profesionálnych vojakov, ako aj občanov povolaných na výkon mimoriadnej služby, ak sú v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu, alebo ak sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky na výkon úloh spojených so štátnou bezpečnosťou či obrannou politikou.

Tieto výnimky majú odrážať špecifické podmienky a požiadavky na bezpečnosť a zdravie pri práci v mimoriadnych alebo neštandardných situáciách, kde sa vyžadujú špeciálne opatrenia a vyšší stupeň zabezpečenia. Pri takýchto činnostiach sa garantuje, že najvyššia možná úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia bude zabezpečená, aby sa minimalizovali riziká pre osoby, ktoré vykonávajú tieto náročné úlohy v národnom alebo medzinárodnom kontexte.

Táto výnimka reflektuje potrebu flexibilnosti legislatívy v mimoriadnych situáciách, pričom stále je kladený dôraz na maximálne zabezpečenie bezpečných podmienok počas výkonu týchto úloh.

(5)
Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru a príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, ak plnia úlohy mimo územia Slovenskej republiky ustanovené osobitným predpisom;3a) v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.

Táto časť určuje, že zákon č. 124/2006 Z. z. sa v určitých prípadoch nevzťahuje na činnosti vykonávané príslušníkmi Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, ak plnia svoje úlohy mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu. Tieto osobitné predpisy upravujú špecifické podmienky a požiadavky na výkon týchto medzinárodných alebo zahraničných operácií, ktoré majú špecifické bezpečnostné a operačné požiadavky.

Napriek tomu, aj v takýchto prípadoch, je zabezpečenie maximálnej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci stále veľmi dôležité. Preto sa pri ich aktivitách garantuje, že sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, čím sa minimalizujú riziká, ktorým sú vystavení operujúci príslušníci.

Táto výnimka odráža špecifiká výkonu úloh, ktoré presahujú rámec bežného pracovného prostredia, a zaisťuje, že aj v náročných operáciách je zabezpečené dodržiavanie najprísnejších bezpečnostných štandardov.

Záver:

Určenie pôsobnosti zákona je nevyhnutné pre správne pochopenie povinností a zodpovedností všetkých subjektov zodpovedných za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zároveň je dôležité uvedomiť si, že v niektorých prípadoch môže byť pôsobnosť zákona obmedzená alebo vylúčená, pričom pri určitých činnostiach je vždy potrebné zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti. Po dôkladnom preštudovaní a pochopení jednotlivých ustanovení § 2 tak môžete lepšie identifikovať svoje povinnosti či práva v rámci zabezpečenia bezpečného pracovného prostredia.